Kedy je vhodný čas umiestniť dieťa do škôlky a s tým súvisiace otázky

Väčšinou sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa pre škôlku. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní, a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí samostatnú osobnosť.

Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.

Aj keď ste na materskej dovolenke, dieťa by malo ísť do škôlky aspoň v poslednom predškolskom ročníku vo veku 5 až 6 rokov, aby si zlepšilo jemnú a hrubú motoriku, aby sa socializovalo, naučilo sa komunikovať s druhými cudzími ľuďmi, so svojimi rovesníkmi, naučilo sa preložiť splnenie svojich želaní na neskôr. To je príprava nielen do školy, ale aj na život.

Ak ste doma s mladším súrodencom, stačí dať dieťa do škôlky na dopoludnie. Aj dieťa s chronickou chorobou by posledný rok pred vstupom do školy malo minimálne štyri hodiny navštevovať škôlku, samozrejme, so súhlasom ošetrujúceho lekára.

Výber škôlky je veľmi dôležitý a rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktorých splnenie budú od škôlky očakávať. Mnohokrát si rodičia vyberajú najbližšiu škôlku. Nepochybne, organizácia vodenia dieťaťa do škôlky a vyberania z nej je dôležitým kritériom, nemalo by však byť jediným.

Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, v podobe výučby cudzieho jazyka, hudobného, tanečného, alebo dramatického krúžku. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach.

Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať  profesionálny vzdelávací program a prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Napokon, vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou a vás aj premyslenou koncepciou výchovy a vzdelávania.

Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Samozrejme, nie vždy to je možné. Pokiaľ nechce chodiť dieťa do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo.

Je potrebné pomôcť dieťaťu aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú.

Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť.

A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou vám chce v istej chvíli okrem iného povedať, že vás má rád. Ak však raz už dieťa dáte do škôlky a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte!

Pokiaľ by sa však vyskytli akékoľvek prejavy spojené s rannou nevoľnosťou či vracaním, nočné nepokojné sny až nočné desy, dieťa by začalo mať problémy s rozprávaním či zajakávaním - porozmýšľajte o iných možnostiach, príp. sa poraďte s odborníkom.

Sú deti, ktoré potrebujú len dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútavať od tých najbližších osôb. Je potrebné komunikovať s učiteľkou, ktorá najlepšie vie odhadnúť, či ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rodičov, a po ich odchode sa dostane do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa, ktorý môže trvať niekoľko dní, no aj týždňov, spravidla sa však napokon vytratí.

Vaše deti už nebavia detské kútiky v nákupných centrách a reštauráciách? Hľadáte pre svoje deti aktívnu zábavu a vzdelávanie?
Naša škôlka Babyfun v Bratislave 2, Podunajské Biskupice je ideálnym riešením pre Vaše dieťa a ponúka detským návštevníkom nekonečné množstvo zábavy, hier, radosti, lásky, vzdelávania a odborného, tvorivého, podnetného a profesionálneho prístupu.

Deti nastupujú do škôlky väčšinou v septembri. Toto obdobie je spojené s nástupom ako starších detí, tak aj mladších a úplne nových, a to je aj obdobie najväčších adaptačných problémov. Veľakrát sa stáva, že dieťa, hoci je pomerne dobre pripravené na škôlku a má s ňou skúsenosť aj z minulosti, podľahne plaču iných detí a pridá sa k nim. Je preto veľmi dôležité, či škôlka má vypracovaný adaptačný plán pre deti, ktoré ťažšie zvládajú zmenu a odlúčenie od rodiča.

Čím pokojnejší je rodič, tým prirodzenejšie a pokojnejšie celú situáciu vníma dieťa. Majte však na pamäti, že deti si viac všímajú neverbálne signály ako slová.

Ak ho teda upokojujete výrokmi typu: „Neboj sa, to nič nie je, jednoducho pôjdeš do škôlky ako všetci ostatní“, ale tvárite sa pri tom vydesene, je pravdepodobné, že dieťa bude škôlku zo začiatku považovať za niečo strašné.

V žiadnom prípade sa však dieťaťu škôlkou ani učiteľkami nevyhrážajte.

Veta typu: „Ja to poviem pani učiteľke!“ je spoľahlivá cesta, ako dieťa od škôlky odradiť. Rovnako ako vyhrážanie v zmysle: „Len počkaj, pôjdeš do škôlky a tam ťa už naučia poslúchať!"

Dieťa si nesmie myslieť, že ide do škôlky za trest a že sa tam k nemu budú správať inak ako doma. 

Zo začiatku je vhodné nechať dieťa v škôlke napríklad iba dopoludnia a až neskôr pridať aj spánok a popoludňajší program. Keď sa dieťa zžije so svojimi vrstovníkmi, často potom samo požaduje, aby s nimi mohlo byť dlhšie.

Dôvodov, prečo dieťa nechce ísť do škôlky, je mnoho a veľmi často odrážajú jeho doterajší vývoj v rodine. Ak je zvyknuté iba na matku, bude mať s adaptáciou pravdepodobne problémy. Akonáhle mu mama ustupuje tým, že raz ho do škôlky pošle a inokedy nie, celú situáciu tým len zhoršuje. 

Ďalším z dôvodov môže byť žiarlivosť na čerstvo narodeného súrodenca. Dieťa do škôlky nechce ísť, pretože sa tam cíti odložené v prospech mladšieho súrodenca.

Rodičia by mali na svojich rozhodnutiach dôsledne trvať, režim a pravidelnosť sú nevyhnutné. Rešpektovať detské pocity a mať pre ne pochopenie je nesmierne dôležité, to však neznamená, že budete ustupovať zo svojich požiadaviek. Teda, samozrejme, v prípade, že nie sú prehnané, a to pobyt v škôlke rozhodne nie je.

Vytvorte si ku škôlke dôveru. Prirodzene, nie je nutné, aby sa vám všetko páčilo, a každý rodič má právo ozvať sa, nič však netreba preháňať.

Pre dieťa je cenné práve to, že sa zoznamuje s iným prostredím a novými pravidlami. To, čo sa naučí vo vzťahu ku škôlke, zúročí neskôr v škole.

To najdôležitejšie, čo môže škôlka dieťaťu ponúknuť, je sociálne prostredie, v ktorom sa dieťa postupne učí fungovať a žiť, rešpektovať potreby druhých a nadväzovať priateľské vzťahy. Vzhľadom na jeho útly vek to rozhodne bohato stačí.

Vedci, ktorí skúmali detský vývoj tvrdia, že prirodzená detská hra jekritickou aktivitou pri ich zdravom vývoji. Za posledných 50 rokov, čo sapriestor na voľnú detskú hru znižuje, narastajú rôzne psychické problémy detía poruchy ich správania. Stavy úzkosti, depresií, poruchy pozornosti, tovšetko je len časť z negatívnych dopadov týchto trendov. PsychologičkaAlice Miller, spoluautorka knihy Dráma obdareného dieťaťa tvrdí, že akje dieťa obmedzené iba na cielene orientované činnosti namiesto toho, aby saneplánovane hralo, ničíme jeho detský svet. Deti pre svoj zdravý vývoj voľnúhru potrebujú.Aj psychológ Peter Gray vo svojej knihe Free to learn opísal, ženárast mentálnych problémov detí je spôsobený práve stratou detskej slobody.„Ak milujeme naše deti a chceme, aby prospievali, musíme im dať viac času apríležitostí na hranie, nie menej,“ píše Gray.Deti dnes skoro prichádzajú o obyčajnú slobodnú hru, kde je dieťav jednu chvíľu superhrdinom a v okamihu zase závodným autom McQueenom. Hru, kde sa fantázii medze nekladú a každý rešpektuje, že jev nej všetko možné. Je v nej sloboda, žiadny cieľ a obrovskáradosť z nej. Dieťa je do nej vtiahnuté celou svojou mysľoua neexistuje žiadna vonkajšia motivácia, aby túto činnosť dieťavykonávalo. Všetko závisí iba od neho.Peter Gray si myslí, že deti, ktoré nemajú dostatok času na hrua socializáciu s ňou spojenú, nerozvíjajú dostatočne ani svojuempatiu. Nárast narcizmu v spoločnosti je tak možno tiež dôsledkom toho,že deti nezažívajú dostatočne veľa situácií, kde môžu emocionálne rásť. Školaim tento priestor nedáva, pretože má minimálne prestávky a počas hodiny súaktivity prísne riadené. Toto prostredie podporuje súťaživosť a niespoluprácu. Deti tu nemôžu slobodne s aktivitou skončiť, keď druhý zlyhávav rešpektovaní ich potrieb a prianí.

Nie je pochýb, že voľná hra je dôležitá pre zdravý psychický vývoj detí,ale má veľký význam aj pri ich samotnom učení. Aj školy by pretomali flexibilnejšie reagovať na to, ako sa mení naša spoločnosť a viacspolupracovať s psychológmi a počúvať, ako by sa mal vzdelávacíproces meniť, aby sa deti dokázali učiť a chodiť do školy rady.Portál Atlantic priniesol článoko tom, ako je hra vo fínskych školách začlenená do každodenného vyučovania.Vo Fínsku sa považuje voľná hra za najdôležitejšieho pomocníka, aby sa dieťamohlo učiť. Dieťa, ktoré vám totiž sedí na hodine, mrví sa a je duchomneprítomné, tam nie je nič platné. Ani sebe, ani učiteľovi. Každých 45 minútinštrukcií dostávajú fínske deti 15 minúť voľno, aby mohli ísť von a hraťsa so svojimi spolužiakmi. Učitelia tu zistili, že po týchto prestávkach sa ichžiaci na hodinách omnoho viac sústredia.Na fínskych štátnych školách boli rozbehnuté viaceré experimenty, ktorémali skúmať, vzťah medzi časom oddychu a schopnosťou detí sústrediť sa.Zistili, že ak sa napríklad hodina natiahla, pozornosť detí klesala.Deti vo Fínsku počas zimy chodia von alebo môžu zostať dnu. Podstatné je,že počas svojho voľného času cez prestávku sa hrajú tak, ako chcú.Mnohé školy dnes idú presne opačným trendom a znižujú čas prestávoka hodín telesnej výchovy, aby stihli prebrať predpísané množstvo učiva. Akvšak deti nebudú mať dostatok voľnej hry a pohybu, bude to mať psychologické,ale aj vzdelávacie následky. Školy zvyšujú stále svoje požiadavkya deti už nemajú možnosti na voľnú hru ani vo svojom voľnom čase po škole.Šplhanie po stromoch, skákanie po kalužiach či zábavné bezcieľne kotúľanie sadole kopcom už deťom nič nehovorí. Navyše je tu strach rodičov o svojedeti alebo pevný program mimoškolských aktivít, ktoré deti po škole majú.Vo Fínsku sú naopak poobedia po škole vyhradené vyslovene na športovanie,zábavu a socializáciu detí. Domáce úlohy fínske deti robiť nemusia, pretože tu veria, že„deti by mali mať čas byť deťmi.“

Valerie Straus vo svojom článku o nepozornosti detí píše: „Vrtenie saa nepozornosť detí v triedach je skutočný problém. Je silnýmindikátorom toho, že deti nemajú počas dňa dosť pohybu. Musíme tento problémnapraviť. Čas prestávok sa musí predĺžiť a deti by sa mali hrať hneď, akoprídu zo školy domov. Dvadsať minút denne nie je dosť! Potrebujú hodiny hryvonku, aby si správne nastavili systém vnímania a zvýšili oveľa viac svojesústredenie a učenie v triede.“Gray upozorňuje na to, že sa na detskú hru pozeráme zle. V školevidíme buď hru alebo učenie. Dve odlišné veci. Hru vnímame len ako prestávkumedzi učením, akýsi čas na oddych. To ale nie je úplne správny pohľad. „Hrasamotná je učenie. Počas hry sa deti učia tie najdôležitejšie životnélekcie, ktoré sa v škole naučiť nemôžu. Aby sa ich naučili, musia sa mnohohrať. Mnoho a mnoho bez vstupovania dospelých,“ vysvetľuje Gray.

1) Nebuďte „helikoptérovými rodičmi“Nebuďte rodičmi, ktorí sa neustále vznášajú nad dieťaťom a kontrolujúvšetky jeho činnosti alebo prehnane dozerajú na to, aby sa mu nič nestalo.Väčšina z nás má ochranársky pud v sebe veľmi silný a aj pretodnešné deti nevedia vyliezť na strom alebo sa boja skočiť z preliezky. Nášstrach prenášame na ne a oberáme ich často o to, aby skúšali novéveci a nebáli sa.Dovoľte deťom riskovať. To, že sa snažíme byť deťom neustálenablízku a mať ich pod dohľadom spôsobuje, že sa omnoho menej hýbu. Podľavedca Tima Gilla sú dnešné deti priveľmi chránené pred vonkajším svetoma to im neskôr v dospelosti spôsobuje ťažkosti popasovať sas problémami vo svete dospelých. 2) Plánujte neplánované hranieDeti by nemali mať iba pevne naplánované aktivity. Mali by mať v rámcidňa aj čas, kedy sa proste budú nudiť a v tej chvíli vsadia na svojufantáziu a vymyslia hru, ktorá ich pohltí. Nájdu nových priateľova spoznajú reakcie iných detí, s ktorými sa budú musieť vyrovnaťa pochopiť, že ľudia majú rôzne predstavy o tom, ako by sa veci okolonás mali diať. 3) Nechajte deti splývať s prírodouChoďte s deťmi každý deň von, alebo im zabezpečte tento pobyt vonkucez školu či starých rodičov. Podľa nedávnej rozsiahlej štúdie sú dnešné deti vonku menej ako väzni vo väzenís najvyšším stupňom stráženia.Povzbuďte deti, aby vymýšľali svoje vlastné hry, aby v prírodenezabúdali využívať všetko okolo seba ako kamienky, listy, konáre či vodu.Povzbuďte ich cítiť slobodu a užívať si ju.Aj takto môže vyzerať číra radosť z obyčajného objavovania sveta okolo násbez toho, aby sme mali strach, že si ušpiníme krásne nové topánočky alebozamokríme nohavice.

Podporuje kreativitu a predstavivosť, riešenie problémov a zvyšuje IQ, podporuje emocionálny a sociálny rozvoj dieťaťaPodporuje vnímanie seba a vnímanie miesta a umožňuje im rozpoznávať ich nezávislosť a vzájomnú previazanosť s prostredím. Obzvlášť vo vonkajšom prostredí sa pri hre umocňuje emocionálny a morálny rozvoj. Zlepšujú sa motorické schopnosti detí ako rovnováha, koordinácia tela, ktoré sú dôležité pri raste tela.

Zuzana Gránska
Autor článku